Príbeh medičky
Intímna spoveď študentky o veciach dôverných, o ilúziách a ich dopade na reálny život.
že aj ten môj poskytuje zaujímavý pohľad na mnohokrát nečakané radosti i starosti, ktore mi život nachystal. Preto som sa rozhodla podeliť sa on.
Mýliť sa je ľudské. Ja som sa pomýlila vo výbere otca svojich detí.
Pomerne často sa tak ako mne v živote stáva, že dievča v ošiali lásky
stratí súdnosť a doplatí na to nielen ona, ale následne aj jej nevinné
ratolesti. Najmä ak je v hre malá sebadôvera slečny, ktorá takmer
určite pritiahne sebavedomého egoistického „riaditeľa zemegule“.
Zároveň platí, že čo nás nezabije, to nás posilní. Po dlhých rokoch
trápenia som v sebe našla silu i odvahu vzoprieť sa osudu. Pomocou
jógy
a vytrvalostného behu (mám ubehnutých 9 maratónov) som získala
stratenú životnú rovnováhu
a našla profesionálne aj emočné naplnenie. Napriek tomu, že takmer dva
roky som žila s deťmi v Domove pre osamelé matky a mali sme veľmi
hlboko do vrecka, dve dcéry v Prahe vyštudovali medicínu a traja
synovia tam taktiež vyštudovali každý po dve vysoké školy. Verím, že
môj príbeh
sa stane inšpiráciou pre všetkých, ktorým sa momentálne nedarí práve
najlepšie
Fíha, toľko sanitiek pokope som ešte nikdy nevidela. Karel slúži na
záchranke na Žižkove. Mám tam za ním prísť, že ma možno vezme aj na
výjazd. Z obhliadky na dvore ma vyruší hlas vrátnika. „Slečna, za kým
idete?“ „Za doktorom Sládekom. Som medička“. „Máme hlásenú haváriu na
Vinohradskej, pán doktor tam pred chvíľou odišiel. Odkazuje, že máte
na neho počkať v izbe lekárov.“ „Tam budú viacerí?“, sklamane zo mňa
vyletí. „Nie, slečna“, hodí na mňa spiklenecky pohľad. „Jeho kolega ho
príde vystriedať až o štyri hodiny.“ Prečo mi jeho úsmev náhle pripadá
dvojzmyselný? Ale nie, zrejme sa mi len podvedome v mysli aktivovalo
Hanino varovanie. Po polhodine sa usmiaty Karel objaví vo dverách.
„Ahoj, Vierko. Ako sa ti tu páči?“ Nečakajúc na odpoveď sa ma okamžite
pokúsi zatiahnuť na váľandu. Akože kladiem odpor, ale len aby sa
nepovedalo. Neviem sa už dočkať jeho horúceho tela a všetkého, čo s
ním súvisí. Cŕŕn, cŕŕn, kvílivý zvuk telefónu na perináku preruší naše
dychčanie. Preboha čo teraz? Ale Karel s telefonátom očividne problém
nemá. Nepreruší sexovanie a naučeným pohybom siahne po slúchadle
neprestávajúc sa vo mne rytmicky pohybovať. „Vinohradská 12? Už tam
bežím.“ Bleskovo mi ešte stačí zo stola podať bielu zalepenú obálku.
„Prosím ťa, hoď ju do schránky. Dcéra je v škole v prírode.“ „Ty máš
dcéru? Ty si ženatý?“, šokovaná vyjachcem. Pobavene na mňa pozrie.
„Samozrejme. Všetci normálni chlapi v mojom veku sú ženatí.“ Vycerí
zuby vo veselom úsmeve a už ho niet.
Knižku si môžete za zvýhodnenú cenu 11 euro objednať na: ciba@ciba.sk
© Ciba.sk